4. kapitola - Vyznanie lásky

22. března 2008 v 17:23 | Fanthasia Black |  Hermionine starosti
Ďalšia kapča na svete! Pridala som aj nejaké videjko - Hermiona / Draco samozrejme :D
Myslím že je nádherné...aj tá pieseň. Ale posúdte sami...




Po príchode na Grimmauldovo námestie č. 12 sa išli rovno naobedovať. Ginny, Sirius, pani Weasleyová, pánom Weasley, Lupin a Tonksová na nich už čakali v kuchyni. Keď vošiel Harry, Ginny mi vlepila nežný božtek na líce. Všetci si posadali okolo stola a začali jesť. Hermiona bola celú večnosť potichu. Stále rozmýšlala nad Dracovou ponukou. Bála sa, či nemá nejaké podlé úmysli. Nechcela sa sklamať. Večer, keď sa pobrala spať, myšlienkami stále blúdila po tele blonďavého, bývalého slizolinčana. Akonáhle sa ráno zobudila, jej myšlienky opäť smerovali k Dracovi. Ron ju ráno privýtal raňajkami do postele. Chcel tak odčiniť to, čo sa stalo na ministerstve. Hermiona mu odpustila, pretože ani ona v tom nebola nevinne. Pobozkala ho na líce a usmiala sa.

,,Hermiona, miláčik, nechcela by si ísť dnes na romantickú večeru do Elephant a Castle?"

Hermiona zostala ako obarená. A teraz čo? Na dnes som predsa dohodnutá s Dracom. Čo mu teraz poviem? Len nech sa to nedozvie!

,,Nemôžem, Ron, prepáč. Dnes večer sa mám stretnúť s mojimi priateľkami. Vieš, tie z muklovského sveta. Dávno sme sa nevideli. Tak niekedy inokedy, dobre?"

,,Fajn " odpovedal Ron, usmial sa a odišiel z miestnosti.

Hermiona sa už nevedela dočkať večera. O pol šiestej sa už radšej išla upraviť do svojej izby. Nikdy si neč nenechávala na poslednú chvíľu. Tesne pred pol siedmou sa premiastnila k reštaurácii, kde na ňu mal čakať Draco. Chvíľu ho pohľadom hľadala, až kým ho nezbadala stáť pri fontáne neďaleko vchodu do Elephant a Castle. Podišla k nemu. Vyzeral, ako inak, očarujúco.
Šedé búrkové oči po nej blúdili pohľadom. Tá je nádherná. Prečo som si to všimol až teraz? Ja hlupák! Keby som vtedy nebol taký hrdý, povíšenecký. No nevadí. Pokúsim sa to napraviť. Pobozkal jej ruku a odprevadil je dovnútra. Rezervoval ten najlepší stôl. Neďaleko hrala živá hudba.
Draco, ako správny gentelman, pomohol Hermione sadnúť si. Prišla čašníčka a objednali si. Po chvíli sa Miona opýtala.

,,Aký je pravý dôvod tohto pozvania?"

Draco si odkašľal. ,,Ja...až po Voldemortovom páde som si uvedomil, že nie si a nikdy si nebola tá muklovská šmejdka za ktorú som ťa považoval. Chcel by som ti dokázať že som sa zmenil, a nejako odčiniť tých sedem rokov ponižovania a nadávania."

,,Och Draco...to nejde len tak. Sedem rokov neodčiníš za jeden večer. Ale už len to, že si mi to dokázal povedať, dokazuje, že si sa naozaj zmenil."

Draco sa na ňu opäť usmial a pustili sa do jedla, ktoré im medzičasom doniesla servírka. Hlavou mu výrili rôzne myšlienky. Je taká úžasná, krásna, milá, nežná, rozkošná. Hermiona taktiež nejedla bezmyšlienkovo. Myslí to vážne? Nie je to len nejaký vtip? Keď dovečerali, rozprávali sa o Rokforte, o svojom živote za posledné dva mesiace, tojest po páde Voldemorta. Z reštaurácie odchádzali v dobrej nálade.

Prechádzali sa po nočnom Londýne. Hermiona celá očervenela, keď ju Draco chytil za pás. Ešteže je tma...pomyslela si. Po chvíli si sadli na lavičku. Blondýn sa pritiahol bližšie k hnedovláske a vdychoval krásnu vôňu jej vlasov. Hermiona sa otočila na Draca a žiarivo sa naňho usmiala. Draco Hermione úsmev opätoval a pomaly sa približoval k jej ružovým perám. Miona to zregistrovala, ale ani sa nepohla. Nechcela narušiť tú krásnu chvíľu. Draco sa letmo dotkol perami pier dievčiny vedľa neho. Lenže tento letmý bozk prerástol v niečo väščie. Prerástol v bozk plný vášne.
Ako len nádherne chutia tie jej pery. Keby som ich mohol cítiť častejšie... Hermiona si myslela to isté, no odrazu sa strha. Preboha čo to robím? To nie je správne...

,,Čo sa stalo? Zle sa bozkávam?" Hermiona mierne zružovela.

,,Nie...len si myslím že to čo robíme nieje správne. Ja mám Rona a on ma miluje."

,,On teba možno, ale priznaj si Hermiona...u teba to tak nie je však?"

,,No ja neviem, mám ho rada ale či je to láska...zrejme len náklonnosť."

,,Tak vidíš, ale jedno musiš vedieť. Nielen Ron ta miluje. Ale aj ja..."

Miona sa mu zadívala do očí. Je to pravda? Nikdy by som si nepomyslela že by to mohol niekedy povedať a už vôbec nie mne. Mám taký čudný pocit. Akoby v tom bolo aj niečo iné. Niečo čo by tam nemalo byť. No jedno viem iste...nemilujem Rona ale Draca Malfoya. Lenže to mu teraz nepoviem, pokiaľ nezistím či má so mnou čité úmysly.

,,Och Draco..." pozrela sa naňho očami plnými lásky, nežnosti, vášne. Ak dokáže Malfoy vyčítať pocity ľudí z očí, tak zistí že ho aj ja milujem.
Pobozkala ho najnežnejšie ako vedela. Vymenili si ešte niekoľko bozkov a rozlúčili sa.

,,Uvidíme sa zajtra " rozlúčila sa Hermiona.

,,Zajtra, láska..." odpovedal jej Draco a na rozlúčku jej venoval jemný božtek.




 


Komentáře

1 macuš | E-mail | Web | 3. května 2008 v 14:33 | Reagovat

kookokookokookokos nikto ti sem nenapisal za tuto poviedku koment no ja to s radostou urobim pane boze to bolo super pisem to sem az teraz ale dufam že ti to nevadí bolo to super :)

2 pepenka5 | E-mail | Web | 8. května 2008 v 12:10 | Reagovat

krása letím na ďalšiu..

3 luckily | Web | 14. června 2008 v 21:52 | Reagovat

skvělé!!! moooooc hezká kapča...:))) vážně se ti mooooooc povedla!!!:)

4 diduška | 26. srpna 2008 v 20:41 | Reagovat

to vydeo je krasne tak isto ako poviedka a na tej piesni som normale ze zavisla :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.