6. kapitola - Bol to len sen...

22. června 2008 v 14:53 | Fanthasia Black |  S ním nie, ale bez neho nikdy
Po veeeeľmi dlhom čase prinášam dalšiu kapču... Mooc ma mrzí, že nebola skôr ale akosi sa nenašiel čas. Mimochodom, veeeľmi ďakujem za komentíky zlatíčka moje :D potešili ste ma, keďže ich bolo viac ako určená hranica. Ďalšiu kapitolku sa posnažím napísať čo najskôr ale predtým sem hodím ešte kapču k Jednej chybe v zozname :) a samozrejme tie drabbles a alphabetká :)
Takže tentokrát vám nedám hranicu, ale potešilo by ma, kebyže bude k tejto kapitolke aspoň 13 komentárov :) ďakujeeem :)
No a ešte chystám aj novú kapitolovku, dokonca dve, takže sa máte na čo tešiť :D

Po necelých dvoch hodinkách sa Arwen zobudila celá svieža, vyspatá a pripravená na ďalšie dobrodružstvo. Akonáhle vstala z postele, vplachtila do kúpeľne, umyla sa, upravila, nahodila nejaké to čisté, voňavé oblečenie a voľka naspäť do izby. Začula nejaké mierne odfukovanie. Pozrela sa na Lillynu postaľ a tam ležala samotná Lilly ponorená do snov. Rozvalená na celej posteli, jedna ruka a noha jej prevísali cez okraj madraca a na tvári mala usadený jemný úsmev.
Arwen podišla k nej a jemne jej fúkla do ucha. Lilly sa strhla z doposiaľ nerušeného spánku.
,,Čo sa de... Arwy, ja ťa asi prerazím..." vrhla na ňu zabijácky pohľad no ten razom prešiel do úškrnu.
,,No čo, ako sa cítiš?" spýtala sa s úsmevom.
,,Skvelo, hm... vyspinkaná, len nenajedená. Patrilo by sa niečo hodiť do toho môjho žalúdka." akoby na znamenie jej poriadne hlasito zaškvŕkalo v bruchu.
,,Ideme teda na obed?" spýtala sa Arwen Lilly.
,,Fajn, len... - ukázala na kúpeľnové dvere - idem sa upraviť" veselo sa usmiala a už jej nebolo. O chvíľu vyšla a Arwy už cupitala nervózne po izbe. Keď zbadala Lilly prevrátila oči ale aj sa uškrnula, pretože to červenovláske veľmi pristalo.
,,Hm... James bude musieť chytať oči niekde po koberci. No poď..." potiahla ju za ruku a viedla dole schodmi do klubovne. Akonáhle zišli dole, zrak jej razom padol na dvere do chlapčenských izieb. Akurát z tade vychádzala tá dobre známa skupinka chrabromilských nezbedníkov, teda Záškodníci.
Ale Arwen hľadala len toho jedného. Chlapca s havraními vlasmy, príťažlivým úsmevom, no v túto chvíľu na jeho perách nebolo badať ani len náznak pokusu o úsmev. Skornútená tvár, ztrápený výraz. To bol terajší Sirius Black. Keď započul kroky dole v spoločenke, pozrel sa smerom k Arwy. Jeho pohľad sa na chvíľu stretol s pohľadom toho dievčaťa, ktoré tak... ľúbil? Možno. V tomto momente si nebol ničím istý. Arwen sklopila pohľad k zemi, keď sa jej oči stretli s tými Siriusovými. Ale našla v sebe odvahu a opäť sa naňho pozrela. Nedala nič iné najavo, len že ju mrzí čo mu vtedy v knižnici povedala, i keď veľmi dobre vedela, že je to pravda. Oči vedeli veľa toho povedať. Strach, smútok, lásku, nenáviť. Všetko...
Záškodníci zišli dole a prišli až k dievčatám. Arwy nedala na sebe nič badať len sa mierne usmiala. James sa nenechal zahanbiť. Usmial sa na Lilly a ako inak si prehrabol vlasy. Vyzeral neodolateľne. Ako mu mohla Lilly toľké roky odolávať? Pomyslela si Arwen a uškrnula sa.
,,Ahojte dievčatá..." pozdravil ich James a vrhol na Lilly pohľad plný tej najčistejšej lásky. Arwen sa pri tom pohľade jemne usmiala... Ach, ako ju len veľmi ľúbi... Treba niečo podniknúť, lebo James sa asi zblázni z neopetovaj lásky...
Arwen sa posunula bližšie k Lill. ,,Čawte chlapci, idete na obed?" spýtala sa Arwy a pritom dosť "nenápadne" štuchla Lill do rebiet. Tá nadskočila a zapýrila sa.
,,Ehm... ahojte!" vysúkala kopnečne zo seba Lilly a zoširoka sa usmiala.
,,No áno" - povedal Remus - ,,kde je zbytok?" HA, zrejme hľadá Katie...peknee, to sa jej bude páčiť. pomyslela si Arwy a usmiala sa.
,,Netuším... asi sú tie dve už na obede. Ja som hladná... ideme?" pozrela sa na chlapcou a oni prikývli. Prešli cez portrétovú dieru a schádzali až do Veľkej siene. Arwy kráčala vedľa Lilly z jednej strany a vedľa Siriusa z druhej. Počas celej cesty sa naňho ani len kútikom očka nepozrela, no ona veľmi dobre na sebe cítila jeho pohľad. Ten zničený, utrápený pohľad.
Arwen si povzdychla a kráčala ďalej. Vošli do Veľkej siene a jej pohľad okamžite padol na slizolinský stôl. Mapovala ho pohľadom a hľadala tú jednu, jej tak srdcu blízku osobu. Severusa.
Keď ho zbadala, jej oči zažiarili. Skláňal sa nad tanierom a o džbán s mliekom mal opretú nejakú knihu. Severus akoby podvedome cítil Arwyn pohľad a odtrhol zrak od učebnice. So sústom na vydličke zostal v polovici cesty do svojich úst keď zbadal Arwy. Usmial sa na ňu a jemne mrkol. Arwy sa zaškerila a sadla si k stolu. Občas pozrela na chlapca s čiernymi vlasmi, ónixovími očami a pohľadom ktorý prepaľoval aj to najhlbšie v nej. Bola tak šťastná že ho našla. Že našla svoju lásku, svoje šťastie, svoju budúcnosť.
Úkosom očka pozrela na Siriusa. Sedel zo zvesenou hlavou a len tak sa prplal v jedle. Arwen už dlhšie nevydržala ten jeho zničený výraz.
,,Sirius...Sirius!" povedala už omnoho ráznejšie a pohladila ho po ramene.
,,Čo je..." trhol sebou mladý chrabromilčan a odvrátil zamyslený pohľad od jedla. ,,Arwen... čo odo mňa chceš?" spýtal sa mierne podráždene.
,,Ja len... prosím, veľmi ťa prosím, usmej sa... Nerada ťa vidím smutného. Netráp sa. Nerozmýšľaj nad tým čo sa stalo vtedy v knižnici. Nie... tým nič nevyriešiš. Usmej sa prosím. Ty máš taký krásny úsmev a ja nechcem vydieť ako trpíš kôli mňe. Ako...ako by som to mohla napraviť? To, čo som ti vtedy povedala..." usmiala sa naňho a zadívala sa mu do očí.
,,Arwen, prepáč, ja som tomu všetkému navine. Je to všetko moja chyba...nemal som tak na teba a na toho...podliaka tak vyletieť. Ale ja hrozne ťažko znášam prehru a ešte k tomu tažšie ak ma porazí môj nepriateľ. A možno som sa aj... zamiloval - pomyslel si v duchu - ,,vlastne nič..." nakoniec sa aj usmial.
Arwen sa usmiala, opäť sa pozrela Siriovi do očí, pohladila ho po ruke avstala od stola. Predtým ako stačila výjsť z Veľkej siene, pozrela sa k slizolinkému stolu. Zachytila Severusov pohľad a prešla veľkými mahagónovými dverami do vstupnej haly.
Kráčala pomaly ale sebaisto smerom k žalárom. Keď za sebou začula kroky, neotočila sa ale privrela oči a usmiala sa. Vtedy ju niekto zozadu chytil za pás a pritisol k sebe. Na svojom krku pocítila pery svojho Sevieho. Otočila sa v jeho náručí, pozrela sa mu do očí a opäť sa usmiala. Položila Severusovi ruku okolo krku a pobozkala ho. On jej bozky srdečne opätoval, hral sa s jej perami s jej jazykom. Pritisol si ju ešte viacej k sebe a jeho ruky zalietli Arwen pod tričko. Hladil ju, bozkával a Arwen sa cítila tak chránená ako nikdy predtým.
Niekto sa však približoval. Čím bol blyžšie k nim, tým boli jeho kroky hlučnejšie. Arwen sa odtrhla od Severusových pier a zaostrila zrak. V tmavej chodby bolo vydieť len obrysi postavy. Postava však prišla až k nim. Bol to Lucius Malfoy. Na tváry mal ten istý úškleb ako inokedy a blonďavé vlasy mu spadali do tváre.
,,Ale, ale, holúbkovia si hrkútajú..." zaškeril sa.
,,Daj nám pokoj Malfoy!" pokúsila sa ho odbiť Arwen. On sa však vôbec nezľakol. Naopak. Pristúpil k nej ešte bližšie a nebezpečne sikol.
,,So mnou sa takto rozprávať nebudeš... zrejme nevieš kto som!" z očí mu sršali blesky, no v tej najvhodnejšej chvíly zasiahol Severus.
,,Lucius, ona veľmi dobre vie, kto si. Prosím ťa, mohol by si nás nechať?" pokúsil sa o nekonfliktný tón Severus. Malfoy sa od Arwen vzdialil ale nanešťastie ich neopustil.
,,Musím s tebou hovoriť Severus... je to neodkladné!" doplnil keď zbadal, že Severus sa ho snaží prerušiť.
,,Arwy, ospravedlň ma. Stretneme sa o hodinu pri jazere..." usmial sa a chcel odkráčať ale Arwy ho chytila za predlaktie ľavej ruky. Severus sikol bolesťou. Otočil sa k nej dosť nahnevaný. Arwen sa zľakla.
,,Čo sa deje? Máš niečo s rukou? Ukáž..." snažila sa mu vyhrnúť rukáv ale on sa jej vytrhol.
,,Nič to nie je..." Arwen sa však nedala odbiť, opäť ho schmatla za ruku ale výraz v jej tvári už nebol taký ohľaduplný. Rýchlo mu vyhrnula rukáv a následne zbledla od šoku. Na jeho predlaktí sa černelo temné znamenie. Znamenie smrťožrútov. Roztriasli sa jej ruky a zťažka dýchala. Okamžite ho pustila a začala cúvať. Narazila však do steny. Po lícach jej stekali horké slzy sklamania, smútku, nešťastia.
,,Nie..." šepla keď sa k nej Lucius nebezpečne približoval a vyťahoval prútik. Zrazu bolo počuť len zasvišťanie prútika, zelené svetlo a Severusov výkrik.
,,Nieeeeeeee!!!"
*******
Prudkým trhnutím a s výkrikom sa Arwen prebudila. Ležala vo svojej posteli a sprudka dýchala. Po tvári jej stekali kvapôčky studeného potu. Srdce jej búšilo ako o preteky.
,,Bol to len sen... len sen... o nie..." vyskočila z postele. Čo najrýchlejšie sa umyla, obliekla a učesala. Lilly sa zobudila na to ako splašene behá po izbe.
,,Arwy, čo sa deje? - neodpovedala - Arwen! Čo sa stalo?" to už však Arwen utekala dolu schodmi do klubovne. Predtým ako vybehla cez potrétovú dieru stihla ešte zazrieť Siriusa a zvyšných záškodníkov na schodoch vedúcich do chlapčenských spální. Sirius chcel ísť za ňou. Všimol si jej utrápený a vystrašený výraz. Remus ho však zadržal.
,,Sirius, nie...nechaj ju samú." Sirius napokon ostal stáť a zrak upieral na portrétovú dieru.
Arwen bežala k Veľkej sieni. Schody brala po dvoch, nedbala na nič a na nikoho okolo seba. Dobehla až k mahagónovým dverám vedúcich do Veľkej siene. Otvorila ich a jej zrak okamžite padol k slizolinskému stolu. Oči jej blúdili po všetkých slizolinčanoch až našli toho pravého. Čierne vlasy, ónixový pohľad, ktorý rozpaľoval jej vnútro.
Severus ju zbadal. Pozrel sa jej do očí. Zrazu položil pohár na stôl a vydal sa smerom k Arwen. Zbadal v jej očiach strach. Arwen sa otočila na podpätku a kráčala smerom k žalárom. Presne ako v tom sne. Zrazu je Severus chytil za ruku a otočil k sebe. Arwen viac nečakala. Chytila ho za predlaktie a vyhrnula mu rukáv košele. Temné znamenie tam nebolo. Nebol tam ani náznak po tom hrôzostrašnom tetovaní, čo v toľkých ľudoch vzbudzovalo strach. Arwen si vydýchla.
,,Och, Sevie... tak strašne som sa bála..." hodila sa mu okolo krku a vdychovala vôňu jeho čerstvo opratej košele. Opäť sa cítila tak bezpečne. Severus ju od seba odtiahol a pozrel jej do očí.
,,Arwen, čo sa stalo? Prečo si taká vystrašená?" Arwen sa opôť schúlila do jeho náruče.
,,Sníval...sníval sa mi taký sen a hrozne som sa zľakla. V tom sne... si mal na predlaktí vytetované temné znamenie a potom prišiel Lucius a pokúsil sa ma zabiť a... vtedy som sa zobudila. Strašne som sa bála o teba, bála som sa že si smrťožrút." Severus ju opäť od seba odtrhol a pobozkal ju. Tak vrúcne tak vášnivo a s takou láskou ako nikdy predtým. Arwen mu bozky odplácala. Zdvihla ruku a prsty mu zahrabla do jeho vlasov. Chytila ho za krk a ešte viac si ho k sebe pritisla.
,,Nikdy by som to nespravil. Milujem ťa..."! prehodil pomedzi bozky Severus. Arwen sa v duchu usmiala ale neprestala ho bozkávať. Vedela že aj on to chce počuť. Až keď jej veľmi počuteľne zaškvŕkalo v bruchu sa od Severusa odtrhla a nažne sa usmiala.
,,Aj ja ťa milujem. Ale poďme radšej na obed lebo ti tu ešte odpadnem od hladu a to by si nechcel no nie?" Naposledy ho pobozkala, chytila za ruku a ťahala k Veľkej sieni.
Keď zabočili za roh, naskytol sa im dosť zvláštny pohľad. Hlavne pre Arwen. Sirius Black opretý o stenu a na ňom nalepená nejaká blondína.Keď si Sirius si všimol Arwenin pohľad bolo už neskoro. Nestačil tú vyperoxidovanú husu od seba odtrhnúť a Arwen si to všimla.
Arwen sa naňho veľmi vražedne pozrela. Avšak v jej očiach sa nezračila len nenávisť, ale aj smútok. Myslela si, že k nej Sirius cíti niečo viac, ale zrejme sa mýlila. On sa nikdy nezmení. Severus jej stisol dlaň a potiahol do Veľkej siene. Arwen sa naposledy otočila k Siriovi a jeho spoločníčke. Sirius ju od seba odháňal a ona nakoniec sklamaná odišla. Ostal tam len Sirius a zvláštnym pohľadom sledoval Arwen.
 


Anketa

Kto má najkrajší blog? 5. kolo SoNB

Katie
Lady
Pepenka5
Lilly22

Komentáře

1 crazy xjanik | Web | 22. června 2008 v 20:30 | Reagovat

postoupila si do 2 kola v SoNZ tak si sháněj hlásky..... přečti si prosím pravidla..... najdeš to hned na 1 stránce

a plosím podívej se na muj blog hroutí se mi navštěvnost co sem tu nebila ...

2 crazy xjanik | Web | 22. června 2008 v 20:31 | Reagovat

omlouvám se za blbí komentík omylem sem překlika blog je mi to velice líto ale nepostopila si do 2.kola

3 tonks | Web | 23. června 2008 v 13:25 | Reagovat

jezis uz som sa zlakla, ze si uz arwy zabila... normalne som skoro chytila srdcovy zachvat :DDD

velmi zaujimava kapitolka a ta otrepana fraza: tesim sa na dalsiu :))))

PS: velmi pekny novy design ;)

4 mystäry | Web | 23. června 2008 v 18:46 | Reagovat

juuu.....konecne je dalsi kapitolka.... uz jsem si myslela, ze nebude!!! je moooc krasna!!!=) a upe se mi zatajil dech... zkus ji nechat umrit a neprej si me!!! :D

5 luckily | Web | 23. června 2008 v 21:29 | Reagovat

mooooooc hezká kapitolka!!!:) vážně se ti povedla!!!.)

6 Jasane | E-mail | Web | 24. června 2008 v 13:42 | Reagovat

Chudinka:( Je mi jí lito.... Jako.. Uaaa mno, ale má Sevíka:D Super kapitola!

7 CajushHP... | Web | 21. srpna 2008 v 14:50 | Reagovat

Fiiha...ztakze sa jej to snivalohmmm

8 macuška | Web | 19. listopadu 2008 v 14:47 | Reagovat

že ako som len ja nemohla napísať žiadny koment?! ten sen by aj mna dosť položil na nohy... úprimne, bolo to dosť zaujímavé... A sirius? k tomu nemám čo povedať, len že by sa mal uvedomiťťťť :P velice pekná kapča Fanny :))

Ps: všimla si si že idem komentovať všetky tvoje poviedky? Tak tak!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.