Keď ti knihy nedajú spávať...

16. června 2008 v 16:51 | Fanthasia Black |  Jednorázovky
Heh noo :D Dostala sa také mierne (no trošku väčšie :D) kopnutie od jednej osoby zvanej že Múza :D taak som napísala novú jednorázovku :D:D HA a ešte niečo lepšie! je to SLASH!! :D ja sa nezdám sama sebe :D no tak hádam sa bude páčiť :) venujem ju Lilly Evenovej lebo aj ona má tak hrozne rada slash ako ja :D
Takže:
Žáner: slash
Obmedzenie: 18+
Pár: AP/SM

Bola hlboká noc, no ty si nespal. Ležal si na posteli, ruky spustené vedľa tela. Mesačné svetlo prúdiace z chrabromilského okna ti osvetlovalo tvár. Oči dokorán otvoréné a bez žmurknutia hľadeli na strop. Čeluste pevne stisnuté, hánky kŕčovito zvierali okraj madraca.
Neuveriteľné treplo sužovalo tvoju myseľ, tvoje telo. Hoci si nesníval, obrazce pred tvojimi očami sa ti zdali ako živé. Akoby sa na červenom strope premietali chvílky tvojho života. Sledoval si ich s obrovským záujmom, hľadal si v nich čo i len nejaký nepatrný náznak, niečo čo ti dá odpoveď na tvoje otázky.
Bol si v knižnici. Hľadal si knihu o jednorožcoch, ktorú si potreboval kvôli úlohe na magické tvory. Prechádzal si pomedzi regále, prsty ti prechádzali po zaprášených obaloch starých kníh. Už ťa chytala zlosť. Niekto ti ju určite musel uchmatnúť spred nosa. Veď včera tu ešte bola... Niečo si začul.
Akoby zašuchotanie plášťa o police s knihami. Otičil si sa no nič si nezbadal. Pokračoval si v ceste pomedzi regále a tváril sa, že si nič nepočul.
Avšak, opäť ten šuchot. Tentoraz si sa nenechal vyviesť z miery. Nenápadne si sa otočil a zbadal si kúsok blonďavých vlasov a búrkovo modré oči. Len čo si žmurkol, postava zmyzla ako studený vánok počas obrovskej horúčavy.
Stále si sa pozeral na miesto, kde tá postava zmyzla. Nič viac si ale nezbadal. Niekto ťa vyrušil.
,,Albus? Hľadáš túto knihu? Ja som si ju požičala ako doplnkové čítanie." Bola to tvoja sesternica. Vložila ti knihu.
,,Ach, áno ďakujem." Usmial si sa na Rose a tá sa potichučky vzdialila. Opäť si sa pozrela na to miesto medzi regálmi plných kníh ale nič tam nebolo. Zvraštil si obočie a sadol si si k stolíku napísať úlohu.
Vstal si z postele, podišiel k oknu a pozrel sa dole na tmavozelený trávnik. Mierny vetrík ti šuchoril už aj tak dosť strapaté a neposedné vlasy. Vdychoval si nočný chladný vzduch a užíval si si jeho sviežosť.
Ponad vrcholky zakázaného lesa preletel kŕdeľ vrán sprevádzaný hlasitým krákaním. Ty si sa striasol. Nebolo to zimou. Všetko sa ti zdalo akési tajomné. Bolo to ako nejaká nevyriešená záhada a ty potrebuješ nájsť ten správny kľúč a odomknúť si cestu k jej riešeniu.
Zatvoril si okno. Po špičkách si opäť prešiel k svojej posteli. Pozrel si na budík. Bola jedna minúta po polnoci.
Sadol si si na posteľ, zatiahol baldachýnové závesy okolo nej a ponoril sa do mäkkého vankúša. Zavrel si oči. Za ten krátky okamih sa ti pod viečkami premietla ďalšia spomienka.
Kráčal si chodbami Rokfortského hradu. Bolo ešte skoré ráno a ty si opäť nemohol spať. Kráčal si, hlava zväsená, brušká prstov sa ti odierali o chladnú, plesnivejúcu stenu. Rozmýšlal si nad poslednými dňami. Čo sa to s tebou deje? Prečo nedokážeš zažmúriť oka ani čo by sa ti opäť v mysli vynorili tie myšlienky. Tie nebezpečné myšlienky, za ktoré sa tak hanbíš? Vlastne prečo? Milovať nie je hriech.
Pche... milovať. Je to čo cítiš vôbec láska? Čo to vlastne je? Túžba zakúsiť do niečoho zakázaného? Do niečoho čo si ešte nikdy neochutnal? To nie je zlé. Lenže v kútiku, v malom kútiku duše si cítil že to nie je v poriadku. Niečo ti napovedalo že to nie je v poriadku. stále tie spomienky a ty si sa v nich pokúšal nájsť spojitosť.
Kroky...nepatrné, ale zreteľné kroky...
Zastal si. Nastražil si uši, rozhodnutý zachytiť aj tej najmenší šuchot. Bál si sa. Áno, bál...
Kroky boli čím ďalej, tým bližšie. Zaostril si zrak. Z vedľajšej chodby sa postupne vynárala akási postava. Opäť tie vlasy. Tie prekliate vlasy a zasnené oči. Bol to mladý Malfoy.
Avšak, neboli ste ako svoji otcovia. teda aspoň Scorpius nie. Neposmieval sa, neurážal. Bol veselý, rád sa bavil, no nebol povýšenecký. Pozrel sa na teba. Ty si sa mu zadíval do očí. Nedokázal si z nich nič prečítať ale jedno bolo jasné. Asi tak tri noci poriadne nespal. A ani ty. Predtým než odišiel si si všimol v jeho rukách nejakú knižku. Zrejme ju išiel vrátiť do knižnice...
A vtedy ti to došlo. To bol ten kľúč. To bolo to, čo ti nedávalo spávať. Knihy... no nie hocijaké...
Okamžite si vyletel z postele. Schmatol si otcov plášť a potichúčky sa vyplazil z izby. otvoril si portrétový priechod a vyšiel na tmavú rokfortskú chodbu. Tučná pani sa zľakla...
,,Hej, kto je tam? Kto ma tak neskoro v noci budí?" ty si to však nevnímal. Sústredil si sa len na jeden smer. Knižnica...
Zastavil si už len pred dverami vedúce do tej skrýše kníh. Stisol si kľučku. Bolo otvorené. Vošiel si do vnútra. Poobzeral si sa dookola či niečo neuvidíš. Vlastne či neuvidíš to čo si chcel vidieť. Vidieť to, čo ti nedalo spávať. Začul si slabý vzdych.
Išiel si za tým vzdychom. V polovici cesty si zo seba strhol neviditeľný plášť. Nepotreboval si ho. Veľmi dobre si vedel kto to je.
Akonáhle začul Malfoy tvoje kroky, vyplašene sa na teba pozrel. Snažil sa nahodiť arogantný výraz, ale nešlo to. Bol totálne zničený.
Sedel na stolíku v najtmavšom kúte knižnice. On sklopil pohľad ale ty si neváhal a sadol si si k numu. Nohy sa ti hmpáľali vo vzduchu. Pozrel si do zeme, ale našiel si odvahu a spýtal si sa ho.
,,Stalo sa niečo?" on sa na teba pozrel. V jeho očiach sa už nezračilo to odhodlanie ako kedysi ale strach a tajomstvá. Opäť sa odvrátil a zamrmlal:
,,To by si nepochopil... Vlastne čo ty tu hľadáš? Čo odomňa chceš?" Vrhol na teba pohľad, z ktorého ti začali chlpky na rukách stávať dupkom. Nespúštal si z neho oči. Nedal si najavo že ti jeho tón prekáža.
,,Ja len...nemohol som spať a ako vidím ani ty... povedz, čo ťa trápi? Mne to môžeš povedať..." neboli ste priatelia ale ani nepriatelia. Proste taký stred... Neboli ste priatelia, no ani si ho nenávidel. Teraz si však zistil, že je v tom niečo viac...
,,Nie, to nejde... nemôžem ti to povedať. Je mi to trápne a zvláštne..." Mlčal si, nechal si ho, nech si to poriadne rozmyslí, nenaliehal si. Len si sa naňho pozeral. Na tie jeho vlasy, jeho ruky, tvár. Len si ticho sedel vedľa necho a rozmýšlal. Prečo je práve tu a teraz? Hľadal si znamenie a našiel si jeho? Je ON to znamenie?
V tom si si vedľa neho všimol pohodenú knižku. Roztvorená v strede. Bola to kniha o jednorožcoch, práve tá, ktorú si hľadal, keď si zbadal tú záhadnú postavu. A vtedy ti to došlo. Tá kniha bola znamenie. Znamenie, že niekto ťa potebuje. Že niekto potrebuje, aby si ho vypočul, pochopil. A tým niekým bol práve on. Scorpius Malfoy.
,,Vieš, je mi to ťažké povedať... nikdy som si nemyslel že niekto by to bol schopný pochopiť, ale... dlahšie to v sebe dusiť nemôžem... - povedal Scorpius a zhlboka sa nadýchol - ...ja som sa zamiloval ale nie je to dievča..." pozrel sa na teba a čakal tvoju reakciu. Ty si však nič nepovedal, len si sa naňho pozeral a usmieval sa.
,,Čo je?" spýtal sa a hľadal v tvojom výraze odpoveď, ale nič nenašiel. Ty si sa len ďalej usmieval.
,,Aj ja som sa zamiloval... - povedal si napokon, a Scorpi vyšpúlil oči keď to počul - ...zamiloval som sa do teba..." On len nehybne na teba pozeral a ty si zbadal v jeho očiach tie ohníky štastia a radosti. Naklonil sa k tebe a pošepol do uška:
,,A ja do teba..." na viac sa už nezmohol, lebo tvoje pery sa razom prisali na tie jeho.
Vychutnával si si ich chuť, Bádal si po každom nepoznanom kúsočku. On sa tvojim pohybom a bozkom podriaďoval a spolupracoval. Akonáhle trochu pootvoril ústa, ty si to využil a vkĺzol dnu svojim jazykom. Bol si nenásytný a túžil si po ďalších bozkoch, dotykoch. Scorpi ťa chytil za pás a pritiahol si ťa bližšie.
Hladil ťa po chrbte, pod tričkom, na hrudi. Ty si mu rukou prehrabol jeho krásne blond vlasy a pohrával si sa s nimi. vtedy nad vašími hrádkami prevzial velenie mladý Malfoy a vyzliekol ti tričko. Odhodil ho bokom a ono pristálo na regáli s náučnou beletriou.
Svoje pery odlepil od tvojich, a kĺzal nimi po líci, krku, až na hruď. Jazykom obkrúžil okolo bradaviek a ty si jemne ale zreteľne zavzdychal. Rukami si nahmatal len jeho trička a chcel si mu ho vyzliecť. On poslušne zdvyhol ruky a stiahol si mu ho. Tričko zkĺzlo zo stola ako jemný vánok. Chytil si ho za tvár, odtiahol ho oh svojej hrudi a opäť ho pobozkal. Ani ti len nezišlo na um, že vás niekto môže nájsť. Bolo ti to úprimne jedno. Užíval si si tieto chvíle akoby sa už nikdy v tvojom živote nemali opakovať.
Zvalil si Scorpiusa na stôl a ty si si ľahol vedľa neho. Pohrával si sa s jeho telom, hladil si ho po stehne až si nahmatal okraj jeho nohavíc. Prstami si zašiel trošku pod ne a zadíval si sa na svojho mileca. Svoju lásku. Spýtavo si sa naňho pozrel. On privrel oči a pokýval hlavou na súhlas.
Nemal si čo stratiť. Nedočkavo si mu stiahol nohavice a premeral si si ho v celej jeho kráse. Zakusol si si do spodnej pery a uškrnul sa. Nevedel si čo máš robíť, ale nejaký vnútorný pocit ti v tom napomáhal. Sklonil si sa k nemu, pobozkal ho na pery a napokon si s nimi prešiel až tam dole. Rukou si ho stále hladil po stehne smerom k zadočku. Pobozkal si ho na podbruško, pri koreni, až si si vzal do úst celú jeho veľkosť. Prechádzal si ústami po celej jeho dĺžke, láskal ho jazykom, občas mierne zakusol. Scorpius zastonal. Jeho vzdychy boli čoraz hlasitejšie, až ty sám si pocítil sťahy okolo jeho slabín. A v tom to bolo. Scorpi sa vzoprel jako luk a ty si sa snažil prehltnúť všetko, čo ti ponúkal. Keď si už nevládal, odtiahol si sa a zvalil sa vedľa Malfoy na stôl. Spakruky si si utrel kútiky a naklonil sa vedľa svojej vyčerpanej lásky. Pobozkal si ho, ruku si mu položil na hruď a usmieval si sa. Scorpius sa usmial tiež a spýtal sa:
,,Ach, Al... a čo ty?" laškovne sa usmial ale ty si len privrel oči a uškrnul sa.
,,Dnes nie... máme na to ešte plno času." Pohladil si ho po tvári a nechal ho odpočívať...
Nakoniec si to všetko rozlúštil. Našiel si ten správny kľúč a odomkol si si cestu k správnej odpovedi. Toto bolo to, čo ti nedalo spávať. Tá tvár, tie oči. Jeho oči boli ako kniha, ktorú keď raz roztvoríš, nedokážeš ju prestať čítať. Teraz si už vedel, kto bol vtedy v knižnici. Teraz si už poznal odpoveďe na všetky tvoje otázky. Ľúbil si ho a nikdy ho ľúbiť nepretaneš. Si si tým na 100% istý. Občas je dobré, keď ti knihy nedájú spávať. Hlavne tie, ktoré ťa ľúbia.
 


Anketa

Kto má najkrajší blog? 4. kolo SoNB

Katie
Lady
Cassiopea
Pepenka5
Lilly22

Komentáře

1 macuš | E-mail | Web | 16. června 2008 v 19:56 | Reagovat

a do kelu FIHA ::::)))) no sa mi to veľmi lúbilo ... ako všetky poviedky tohoto žánru :DDD ale nie vážne to bolo veľmi dobré a Lilla bude nadšená rovnako ako ja !

2 Lilly Evenová | Web | 18. června 2008 v 21:38 | Reagovat

Som..nie nadčená!!! UNESENÁ! Bolo to..nádhenré... To venovanie ma tak akosi dojalo..a k tomu až teraz som si všimla čo máš v profile. Ja som ťa vážne išpirovala  písaniu? Tak to by mi mal byť svet vďačný (Ja nič ja narcis!) A k tomu mám taký blbý pocit, že si toto budem čítať znova a znova...tie scény sú tak krásne popísané... a kedže si do toho zakomponovala tú krásnu vetu ,,eho oči boli ako kniha, ktorú keď raz roztvoríš, nedokážeš ju prestať čítať." Ja sop roste... ach jaj. Asi moc trepem, ale akosi neviem slovamy vyjadriť to, čo chcem vlastne povedať. Ale to najhlavnejšie: Ďakujem... aj za venovanie a ajk za úsmev na mojej tváry!

3 Grencle | Web | 30. října 2008 v 17:05 | Reagovat

no..ne že bych snad do slashe byla nějakej velkej fanda, ale píšeš moc hezky, víš... líbila se mi i tahle povídka, i když byla jednorázová

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.