6. kapitola - "Skvelý plán"

3. ledna 2009 v 20:01 | Fanthasia Black |  Sestra Severusa Snapa
Nejak som sa rozpísala že? Skrátka, je tu nová kapča Sestry Severusa Snapa a dúfam že sa vám bude páčiť :D je to zbúchané dosť narýchlo, preto sa ospravedlňujem za prípadné chyby. No a samozrejme, poteším sa komentárom a budem ešte radšej ak si ich tu nájdem aspoň 10 :):)

6. kapitola - "Skvelý plán"

,,Kde toľko trčia?" Rozčulovala sa Bella a nakúkala cez hustú paru vychádzajúcu z lokomotívy. Ruky mala zložené na hrudy, bradu vystrčenú do neba. Jej aristokratské črty mohol každý vidieť z diaľky a svojím správaním sa taktiež nedala zahanbiť.
,,Určite na to majú dobrý dôvod..." zastával sa nás mladší Black, môj Regulus.
,,To tak..." zahundrala opäť Bella, ostro otočila hlavu až jej silné, kučeravé, čierne vlasy švihli do tváre. Ja som konečne vyšla z tej hnusne páchnucej pary a za mnou hrdo kráčal potešený Severus. Moje obočie okamžite vyskočilo hore akonáhle som zbadala výraz v Bellinej tváry a ešte viac som sa uškrnula.
,,Zdravím," zahlásila som, pričom som sa snažila si svoj ťažký kufor vybrať z vozíka. Vtedy ku mne pribehol Regulus, vtisol mi letmý bozk na líce a kufor mi zložil na zem. Ja som sa naňho usmiala a samozreme som nezabudla hodiť pohľadom po Rodophulusovi, stojacemu obdeľač. Ten sa len zamračil a premeral si ma od hlavy až k päte.
,,Sekne ti to, Snapová," pokúsil sa mi zložiť kompliment, ja som však len pokrčila ramená a obrátila som sa k namrnčanej Belle. Tá hneď spustila.
,,Vieš koľo je hodín? Čakáme tu na teba a Severusa už aspoň 5 minút!" zavrčala. Toto už poznal každý. Nazlostenú Bellatrix Blackovú, ktorá hneď začne vystrájať ak človek mešká len pár minút. Úplne v kľude som pohodila vlasmi a usmiala som sa.
,,Prepáč, Bella, ale cestou sem sme mali menšiu výmenu nározov s tvojím drahým bratrančekom," uškrnula som sa. Bella prudko nadvihla obočie a pery sa jej roztiahli do pobaveného úškrnu.
,,Čo chcel?"
,,Opäť ma otravoval. Ja som mu rozbila nos, Severus ho odrovnal a nakoniec odišiel so spadnutým hrebienkom," dokončila som s úškrnom. Severus si hrdo prekrížil Ruky na hrudi, Lucius sa uškŕňal a pevne si k sebe tisol Narcissu Blackovú, Rodophulus na mňa doslova čumel a zároveň sa tiež pobevene uškŕňal.
,,Skvelé!" zahlásila Bellatrix, schytila svoj kufor a pohla sa dopredu.
,,Pohnite, lebo sa nám neujde dobré kupé." S tým sme všetci zamierili do vlaku.
---
Sedeli sme v jednom z kupé. Ja s hlavou na Regulusovich kolenách, vedľa mňa rozvalený Severus ešte stále s úškrnom na perách a v polorozopnutej košeli. Oproti Bellatrix, ktorá pokukovala po mojom bratovi, vedľa Narcissa nechutne sa pozkávajúca s Luciusom a Rodophulus, ktorý vražedne zazeral na Regulusa. Asi takto vyzerala slizolinská idilka.
Hoci som bola prefekt, bohužiaľ ma ním zvolili minulý rok a aj keď to malo isté výhodny, veľmi som tomu nevenovala pozornosť, nechcelo sa mi ísť do kupé prefektov a sedieť tam spolu s tou knihomoľkou Evansovou a jej parťákom vlkolakom Lupinom. Že ako som to zistila? Minulý rok, keď bol Severus ešte veľmi naivný. Ten úbožiak Black ho zlákal do Škriekajúcej búdy a tak o vlások unikol mučivej smrti Lupinovými drápmi. Traumu z toho našťastie Severus nemá a rýchlo sa dal do poriadku. Človek by sa čudoval, ale možno tá skúsenosť z neho urobila to, čím je teraz. Teraz, ako tak ležím a čumím do zažltnutého stropu kupé a vyškieram sa, vlak zrazu prudko zabrzdil a keby ma Regulus nechytil, asi by som sa ocitla na špinavej zemi. Okamžite som sa posadila a pozrela von oknom.
,,Nemôžeme byť už v Rokwille," skonštatovala som. Obzrela som sa po našom kupé. Lucius si oblizoval krvavú peru, do ktorej mu asi Narcissa zakusla. Tak mu treba. Je aj tak nechutný.
Rodophulus sa len uškŕňal, Severus sa rovnako pozeral von oknom s nadvihnutým obočím, Bella sa mračila s prekríženými rukami na hrudi a Regulus ma len chytil za ruku. Naštvane som vstala s tým, že zájdem za rušňovodičom a poriadne mu vynadám. Rodophulus vstal ale tiež. Na moju obrovskú smolu sa stal prefektom aj on. Dumladore sa asi zbláznil, keď ho vymenoval prefektom. Veď ktorý Normálny človek by dal bezpečnosť študentov nastarosti Lestrangeovi? Len poriadny hlupák...
Zamračila som sa naňho a opustila som slizolinské kupé. Študenti vykukovali z dvier kupé, niektorý postávali na chodbách, iný sa pokojne napchávali ako napríklad Crab a Goyle.
,,OKAMŽITE ZALEZTE!" zakričal svojim mohutným hlasom Lestrange, švihol prútikom a dvere na kažnom kupé sa zabuchli. Ja som sa zmohla jedine na ďalšízamračený pohľad a vydala som sa smerom k rušňovodičovi. Vtedy ma však niečo alebo niekto prudko zdrapil za ruku a otočíl k sebe.
,,Čo-odo-mňa-chceš?!" zavrčala som na Rodophulusa a zamračila som sa.
,,Pokiaľ viem, sme zasnúbený a tak môžem od mojej budúcej manželky chcieť aspoň jeden bozk" uškrnul sa a nechutne sa ku mne nahol. Odstrčila som ho od seba.
,,Máš pravdu... budúcej manželky, a pokiaľ viem ja, povedala som ti aby si sa ma do svadby ani nedotkol!" zavrčala som. Z očí mi doslova sršali blesky. ,,Niečo ti poviem... si nechutný ako Black!" Napľula by som mu do tváre, keby som z toho potom nemala problém. On sa však nazúril aj tak, znova ma zdrapil za ruku, tresol so mnou o stenu vagóna. Ja som sikla bolesťou, no on sa na mňa navážil a zúrivo ma pobozkal na pery. Snažila som sa ho odstrčiť, vôbec som nespolupracovala, ale keď jeho bozky upustili na intenzite a boli čím ďalej, tým viac nežnejšie, prispôsobila som sa. Pustil mi ruky, a ja som mu ich ako na povel obtočila okolo krku. Bolo mi jedno, že sa na nás pozerajú z každého kupé, bolo mi jedno, že sa teraz bozkávam s tým, ktorého som najviac nenávidela zo Slizolinu. Sústredila som sa len na jeho pery a jeho bozky. Zodvihla som jednu nohu do úrovni jeho bedier a on ma chytil za stehno. Stáli sme tam ešte tak 2 minúty, navzájom si vymieňali sliny. Keď sa som sa do neho onečne odtrhla a neveriacky som naňho pozerala. Rodophulus sa víťazoslávne uškŕňal a stále ma držal za nohu. Vytrhla som sa mu z náruče, pričom som napriahla ruku že mu jednu strelím. On ju však zachytil.
,,No tak, Deb, a to by už bolo prečo?" Smutne sa na mňa pozrel ale ja som zazrela.
,,Ako si si to mohol dovoliť? Nenávidím ťa!"
,,Pred chvíľou to tak nevizeralo," odpovedal prosto.
,,Idem za rušňovodičom a ty ma už nechaj na pokoji!" otočila som sa na odchod.
,,Nepomôže to, ten vlak zastal na môj príkaz, Podplatil som rušňovodiča..." uškrnul sa a zložil si ruky na hrudi. Ja som sa pomaly otočila.
,,Sviniar!" vyprskla som mu do tváre a odišla do nášho kupé, kde som sa nahnevane opäť posadila vedľa Regulusa.
O chvíľku sa vrátil aj Rodophulus stále s rovnakým pobaveným úškrnom na perách.
 


Komentáře

1 macuška | Web | 5. ledna 2009 v 12:16 | Reagovat

neverím svojím očiam :D ja mám prvý koment :D!!! Roduplhus sa mi zdá taký zvláštny, že neviem povedať či Deb ľutujem alebo by som si dala povedať. Keď podplatil rušňovodiča (teda myslím tú vetu) zasmiala som sa :D predsalen je rafinovaný chlapec. Bolo to skvelo napísané, jednoducho vážne super ! :) Deb spolupracovala a potom sa naštvala, nebolo to náhodou tým že sa jej to páčilo? :D asi hej čo? no Fanny ja by som si prosila ďalšiu kapitolku :D RYCHLO! NOW :D

2 DeLaylah..SB :) | Web | 7. ledna 2009 v 18:48 | Reagovat

Fuu :P no to je skvele tak toto citat :P som welmi zvedava ako sa to dalej vyvinie s Rodolphusom a Deb....

A ryyyyyyyyyyychlo new kapitolkuu :D

3 luckily | Web | 9. ledna 2009 v 14:48 | Reagovat

no wau, tahle kapča byla super a ten konec ještě lepší, jsem hodně zvědavá, jak se to bude dál vyvíjet! tak šup napiš další;)

4 pimpinela | Web | 9. června 2009 v 23:39 | Reagovat

úha tak toto bola uplneže perfetná kapitolka...,ten bozk tak to bola síla :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.